Načo sme tu? (Hĺbková analýza plytkých vzťahov...)

Autor: Miroslav Babič | 8.11.2005 o 5:15 | Karma článku: 8,64 | Prečítané:  2563x

Rovnomenne ako podtitul znela aj téma na poslednú prednášku pre jedného z našich pedagógov. Nedopadlo to vtedy veľmi slávne, zobral to vážne a mnohým spadli sánky (rozumej čeľuste, nie to, na čom sa v zime spúšťame). Ľudia si totiž neradi priznávajú, akí môžu byť plytkí. Nuž, dnes to skúsim ja - dva roky pobytu v USA, čas na sebareflexiu a bilanciu....

Ktosi mi povedal, že to najhoršie, čo môžete v zahraničí postretnúť je váš vlastný krajan. Vetrom ošľahaný a časom potvrdený výrok. Idiotstvo idiotov nadobúda v zahraničí nové rozmery (áno Sveťo ). Anonymita prostredia, prístup k predtým nedostupným veciam, spoznanie nepoznaného, sloboda a vietor vo vlasoch.....

Motívy príchodu do zahraničia sú rôzne, no nebudeme si klamať - sú to predovšetkým peniaze. A k tomu predsa patria lži a sex. Toho si tu možno užiť dosýta. Promiskuita niektorých jedincov nepozná žiadne morálne či iné medze, klamstvá biele, čierne, akékoľvek patria k bežnej výbave idiota v zahraničí.

Odlúčenie od tepla domova každý zvláda inak. Jeden si spraví kult z marihuany, to je vám taká parádna droga, ktorá nádherne odpúta od reality a problémov, čo treba riešiť. Ste bezváhoví, bezstarostní, závislí a patetickí a chcete ju znova, ak sa treba usmiať a zabávať, či ak chcete rozumieť bezduchej konverzácii. Potom sa občas ťažko spomína na triviálne veci, ale koho to trápi. Riadna rana pod pás René Descartovi a jeho „Myslím teda som“. Iný sa uzavrie do seba, sveta filmov, kníh či virtuálnej reality svojho PC.

Tak načo sme tu? Sme zlatokopi, sme o jedného kohúta viac, ako je treba na malom smetisku. Sme hyeny a neváhame odhryznúť tej druhej hlavu a zjesť ju, ak nám to prinesie ekonomický či iný efekt. Ak chcete spoznávať ľudí a ich pravú podstatu, tú pod šatami konformity akejsi skupiny z domova, choďte za hranice. Tam objavíte, čo ste netušili. Že ste horší ako si o vás mysleli známi, a vy sám, že dokážete siahnuť na dno svojich možností, že ste možno zbabelí a leniví. Že rezignovať na život je jednoduchšie ako bojovať a žiť. Hĺbka života sa scvrkne na ultratenkú vrstvu na spodku Maslowovej pyramídy potrieb: jesť, spať (ak sa podarí), biologické potreby a ďalej sa píska...Deficit času, materialistickou kultúrou otupené city a manuálnou prácou zanedbaná šedá hmota mozgová. Peniaze v banke, či komoditách a na duši okrem pár jaziev od hyen súkmeňovcov prázdno.

Tak sa idem zaboriť do perín a zajtra vyrazím do práce. Na perách úsmev a veta: „How you doin?“, ktorá nečaká na odpoveď. Som unavený vlastným idiotstvom. Dobrú noc.....

Full of broken thoughts
I cannot repair
beneath the stains of time
a feeling disappears
I am someone else

Hurt, Nine Inch Nails

P.S. (Dodatok 14.11.2005) Vznikla akási mylná predstava, že článok som napísal, aby som všetkých okolo seba odsúdil, že sa považujem za niečo viac. Asi som to málo zdôraznil, ale bolo to aj o mne. Takmer všetko z uvedeného sa ma týka. Mnoho vecí je v článku trochu preexponovaných, ale to tak smerom k ostatným ako aj ku mne. Text poslúžil ako duševná očista v momente, keď som to potreboval -  nechcel som sa nikoho dotknúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?