Keď ma otáčavé dvere vypľujú späť do všade sa zarezávajúceho chladu, uvedomím si, že na Slovensku banka bánk nemá s komerčnými bankami nič spoločné, že informátor - prvá inštancia pri kontakte so zákazníkom nemusí byť prívetivý a nemusí vedieť, či snažiť sa pomôcť. Stačí ho posadiť do úhľadnej miestnosti, obliecť ho a naučiť reagovať na zopár štandardných situácií. Len aby nedajbože niekto neprišiel s niečím čo sa vymyká z pokojného dňa od ôsmej do šestnástej „na druhom poschodí pôjdete doľava“ a „wc sú na konci chodby“. Na Slovensku si človeka, občana a zákazníka medzi sebou bezstarostne aj naďalej pohadzujú rôzne inštitúcie.