Boli sme piati - kolegovia, čo chceli spolu poobedovať, pohovoriť a samozrejme najesť sa. Bolo preplnené a tak sme sa usadili k stolu, pri ktorom normálne sedávajú štyria - ten piaty si ku kratšej hrane stola prisunul stoličku a v duchu "dobrých ľudí sa všade veľa zmestí" sme sa usadili.
Veľmi rýchlo k nám prišiel nemý čašník a položil pred nás misu so slepačou polievkou. Na stole nie sú žiadne taniere ani príbor. Časť príborov priniesol po upozornení sám, zvyšok sme zozbierali zo stolov okolo. Pozorovať potulujúcich sa hostí, čo sa v záujme toho, aby nejedli rukami či nechlípali priamo z misy stávajú na pár sekúnd obsluhou tu vídať bežne.
Kolegovi sa po pár lyžiciach polievky zažiada chlieb a ide oň poprosiť. Kombinácia slepačia polievka-chlieb je menej ako bežná no podráždenú otázku "Už ste videli jesť slepačiu polievku s chlebom?" si platiaci zákazník určite nezaslúži.
Nevadí, s polievkou prehĺtame aj údiv, ale bojujeme ďalej. Po pár minútach prichádza mĺkva, do našej sekcie pridelená a pekne zdutá "čašníčka". Postaví sa k vytŕčajúcemu kolegovi a direktívne nariadi "Tú stoličku tam!", ukazujúc pritom niekam preč. Tomu takmer zabehne, najprv skúsi "to ste mysleli vážne?" pohľad, potom vysvetľuje, že takto sedia ľudia aj pri iných stoloch.
"Tam ale nemusím prechádzať, takže ak nechcete mať na hlave taniere..."
"Vy ste čo za obsluha?", pýta sa kolega.
"Výborná", odpovedá pohotovo a lakonicky táto deva v post pubertálnom veku.
(Zatiaľ pri vedľajšom stole): "Vedúca-dôchodkyňa" dobieha pánov v strednom veku ako sa dvíhajú a spucuje ich ako malé deti, že nabudúce si majú niekoho zavolať, nie nechávať peniaze na stole. Tí sa nezmôžu na slovo a odchádzajú.
Nahnevaní sa presúvame k inému, väčšiemu stolu , pričom si veci samozrejme presúvame sami. Vedúca-dôchodkyňa zatiaľ bľačí po svojej chase: "Ako to, že tu ešte nemajú polievku a už majú hlavné jedlá, čo je to za bordel?"
(Zatiaľ pri ešte inom vedľajšom stole): Dievčina, ktorá si objednala špagety s boloňskou omáčkou ešte síce nedostala polievku, no už má na stole hlavné jedlo - motýliky s boloňskou omáčkou. Fotí si ich do mobilu s komentárom, že také špagety ešte nevidela. Môže byť zrejme rada, že to neboli kolienka.
V našej pätici si dvaja objednávame mäso, kôprovú omáčku a zemiaky a traja špagety. Po 40 minútach, v teraz už poloprázdnej miestnosti už kolegovia vylízali zo svojich tanierov aj posledné molekuly a my traja sme už aj zabudli, že sme jedli nejakú polievku. Voláme "vedúcu". Tá príde a povie, že platiť máme deve, ktorá nás obsluhovala. Dvaja platíme do centu presne, zvyšní traja odchádzame. Bol to sen?
Ak sa chcete nechať za 3.40 EUR, čo tu stojí obedné menu vytočiť a ponížiť - je to miesto pre Vás. Inak nemá spoločné nič so športom ani s pohostinstvom.
Česť práci!
