Dosť pomáha spirituálna literatúra. Aha: "Nikto nikoho nevlastní a preto ani nikto nemôže nikoho stratiť." Na chvíľu spasí, ale čo v momentoch, keď zacíťiš jej vôňu vlasov? Keď sa prebudíš a zistíš, že sa Ti snívalo to malé dievčatko, ako preskakuje cez gymnastickú kozu a ešte nevie, že o 20 rokov si nebude vedieť poradiť s ničím, čo sa čo i len vzdialene podobá na normálny vzťah? Čo robíš vo chvíľach, keď na Teba rádio či juke-box v nejakom plážovom bare vybalí Goo Goo Dolls a Iris? Si zasa s ňou, v jej zelenom dome, obaja sa smejete,keď spievate do prázdna karaoke, patrí Vám svet a pomedzi poldecáky citrónovej Stolichnaye si svorne myslíte, že toto je láska. Minimálne Ty si si to myslel. Bolo Ti jedno, že robíš robotu, čo nevyužíva ani fragment Tvojho potenciálu, jedno, že si nevidel už 4,5 roka svojich najbližších, jedno, že všetko poukazovalo na to, že zachrániť jej život sa Ti nepodarí. Lenže Ty tak nerád prehrávaš. A miluješ výzvy.
Ľudia sa často pýtajú: "Ako rozpoznať lásku, ako nájsť toho pravého?" a hľadajú na tých najnesprávnejších miestach....Ty si vedel svoje. Keď si vedľa nej mohol zaspávať a počuť ju pravidelne spokojne dýchať, keď si nasával jej ľudské teplo a ona sa k Tebe privinula a cítila bezpečne, keď si ju rozosmial, keď Ti povedala, že Ťa ľúbi.....cítil si, že viac Ti netreba. Jednoduché.....a tak ťažko sa to vysvetľuje, ak ste to necítili...... Ako v Tvojej obľúbenej povedačke, že slepému od narodenia sa len ťažko vysvetľujú farby.
Ako tráviš tieto dni? Žitie pre moment sa Ti opäť vymyká spod kontroly. Stváraš mentálne kotrmelce medzi bolo a bude a na sporáku Ti prihára Jambalaya. Ešteže šéf má všetko na háku - aj to, aká je z Teba vyhoretá troska. I don´t care, you don´t care a hneď máme čosi spoločné. USA - no country for old men :-) Okrem toho, že pociťuješ až hmatateľnú dysfóriu pri čomkoľvek od práce až po činnosti, čo Ťa majú zrelaxovať si vyrábaš aj trápenie. Také, ako ho poznajú v budhizme - ako snahu zmeniť to, čo sa zmeniť nedá, ovplyvniť to, čo je mimo Tvojej zóny vplyvu.
Na Petinom blogu si sa už dávnejšie naučil, že netreba všetkému rozumieť. Akosi máš problémy s aplikáciou že? Vedel si pomôcť iným, dať veciam širší rámec, inú perspektívu, no sebe takto osožiť nevieš...Zobuď sa človeče!
Pozri - nikto Ti nemôže vyčítať, že si neskúsil, ako sa len dalo. Dotkol si sa jej duše viac ako pred Tebou ktokoľvek iný a dokonca dvakrát. Len na kratučkú chvíľu, no o to intenzívnejšie. Ostáva len dúfať, že si niečo zmenil k lepšiemu, nech sa to už prejaví kedykoľvek a akokoľvek. Že si na Teba v dobrom spomenie tak ako to často robíš Ty. I navzdory tomu, ako veľmi Ti ublížila. Aj na to máš odpoveď Ty teoretik, však? Iste. Nikto nemôže ublížiť inému bez toho, aby ublížil sebe. A každá skúsenosť je spätná väzba - ako robiť veci ešte lepšie. Wow - z Teba je už totálny expert na vzťahy. Rozdávaj rady, veď sa to nosí - ak niečo nevieš, choď to učiť!
Chceš radu? Nechaj si to pekné a možno o tom budeš môcť niekomu raz porozprávať. Už si konečne odpusť, nechaj žiť a choď ďalej!
"Letting go is one way of expressing how much you care..."
P.S. Vyššie vyrozprávaný príbeh voľne nadväzuje na iný , z roku 2007 a autor vo vlastnom záujme dúfa, že trilógiou sa táto sága nestane :-) A pardón za absenciu happyendu.
